Ohrozenie
Chrapkáče poľné žijú v otvorenej
poľnohospodárskej krajine a teda na miestach, ktoré sú človekom silno
ovplyvňované. Musia čeliť vyrušovaniu, poraneniam alebo až až úhynom počas
vykonávania poľnohospodárskych prác a zároveň zmenám alebo až stratám bezpečných
miest na hniezdenie, výchovu mláďat alebo preperenie. Preto najzávažnejšie
negatívne faktory môžme rozdeliť do dvoch hlavných oblastí a to na priame
usmrcovanie a na úbytok vhodných biotopov.
Priame usmrcovanie
Chrapkáče poľné sú svojim kratším
rozmnožovacím cyklom a vyšším počtom vajec v znáškach čiastočne prispôsobené
tradičnému obhospodarovaniu odpovedajúcich biotopov. Ich nadmerné priame
ohrozenie je však zapríčinené nasledovnými faktormi:
Skoré termíny kosenia lúk
Snaha
po zvýšení poľnohospodárskej výroby vedie k viacnásobnému koseniu v priebehu
vegetačnej sezóny a posúva tak čas kosenia do obdobia hniezdenia (často už v
máji). Vtedy može dojsť k zničeniu hniezda aj so znáškou, k
usmrteniu mláďat
alebo aj dospelých jedincov.
Používanie rýchlych rotačných kosačiek
Chrapkáče sa pred
nepriateľom ukrývajú vo vysokej vegetácii, vylietajú veľmi neradi a často až na
poslednú chvíľu. Pred rýchlymi strojmi sú znevýhodnené hlavne mláďatá a dospelé
jedince v čase preperovania, keď nemôžu lietať. Ohrozenie je znásobené
používaním viacerých traktorov naraz.
Smer kosenia od okrajov do stredu
Pohybom traktora s rotačnou kosačkou od okraja lúky postupne do stredu sú vtáky
sú zahnané do stredu na ostrovček nepokosenej trávy, kde je ich šanca na
prežitie minimálna. Takto zahynie až do 40% mláďat. Žiaľ tento spôsob kosenia je
u nás najrozšírenejší.
Nedostatok vhodných úkrytov
V pestrej mozaikovitej krajine
s malými políčkami, kde kosenie neprebieha naraz, sa chrapkáče môžu ukrývať v
čase kosenia na niektorom zo susedných pozemkov. Na veľkých lánoch kultúrnych
polí alebo intenzívnych trávnatých porastoch takúto možnosť nemajú.
Úbytok biotopov
K strate vhodných hniezdnych biotopov môže dôjsť v dôsledku úbytku
poľnohospodárskej pôdy pod výstavbu ľudských obydlí, diaľníc, vodných nádrží a
podobne. Nemenej významné sú však aj zmeny menej využívaných lúk na intenzívne
trávnaté porasty, pasienky alebo ornú pôdu. Na druhej strane dlhodobým
neobhospodarovaním lúk a pasienkov tieto zarastajú náletom krovín a stromov a
tak sa stávajú pre chrapkáče opať nevhodné. Navyše práve takéto miesta môžu byť
predmetom cieleného zalesňovania. K úbytku bezpečných miest počas celého obdobia
výskytu chrapkáčov u nás prispelo aj odvodňovanie pramenísk a iných mokradí,
meliorácie, odstraňovanie medzí a rozptýlených krovín na poľnohospodárskej pôde.
V poslednom období sú poľnohospodári formou dotácii tlačení ku každoročnému
intenzívnemu využívaniu všetkých pozemkov a tak sa postupne môžu stratiť tak
prepotrebné úhory a iné každoročne neobhospodarované plochy, ktoré chrapkáče
radi využívajú a sú významnými centrami biodiverzity uprostred poľnohospodárskej
krajiny.
Iné príčiny
Prežívanie chrapkáčov poľných môžu ovplvyňovať
aj ďalšie faktory, ktorých vplyv však ešte nie je celkom známy. Je to napríklad
úbytok vhodnej potravy v dôsledku používania pesticídov a inej chemizácie
prostredia alebo vplyv dopravy. Aj na našom území boli zaznamenané úhyny pri
kolízii s dopravnými vozidlami (min. 3 prípady).
Hlavne počas jesenného ťahu bývajú v krajinách okolo Stredozemného mora priamo odchytávané alebo lovené.