Ako chrapkáčovi pomôcť
Ochrana chrapkáča poľného spočíva v
obmedzení ohrozujúcich faktorov a súčasne v osvojení si environmentálne
vhodnejších poľnohospodárskych postupov, ktoré sú ohľaduplnejšie nielen k
chrapkáčom, ale aj k ostatným poľným obyvateľom. Navyše prispievajú k udržaniu
a zvýšeniu biodiverzity a ekologickej stability celej poľnohospodárskej krajiny.
Je dôležité spojiť praktickú ochranu s legislatívnou. Začiatkom roka 2005 prebiehajú
pripomienkové konania k návrhom vyhlášok Chránených vtáčích území(CHVÚ),
ktoré sú dôležité aj pre chrapkáče poľné. Zatiaľ sú to najmä CHVÚ Horná Orava, Východoslovenská rovina a Poľana.
Pozrite sa aké sú tam
navrhnuté podmienky ochrany s odôvodnením.
Takéto územia by mali mať zabezpečenú legislatívnu ochranu, ale najmä by v nich
malo prebiehať osobitné hospodárenie zohľadňujúce nároky tohto druhu. Nakoľko
pri takomto hospodárení vzniká oproti bežnému využívaniu pozemkov aj určité
znevýhodnenie, takto vzniknuté škody by mali byť dotknutým poľnohospodárom
nahradené.
Zníženie priameho usmrcovania pri kosení
môžme dosiahnuť nasledovnými opatreniami:
Kosenie od stredu k okrajom
Jednoduchým spôsobom, ktorý by mohol byť prijateľný aj pre farmárov je zmena
smeru kosenia od stredu k okrajom: Traktor vykosí najskôr stredový pás, a potom
sa postupne pohybuje od stredu k okrajom lúky. Pri nižšej rýchlosti sú tak vtáky
vytlačané na susedné plochy, ktoré im môžu zabezpečiť prežitie.
Posunutie termínov kosieb
Aby sa zvýšila šanca na prežitie
a úspešné vyvedenie mláďať je potrebné na predpokladaných hniezdiskách a v ich
okolí (minmálne 100m, optimálne 250m) posunúť termín kosby čím neskôr (ideálne za 31. august), kedy
je už väčšina mláďat letuschopná.
Kosenie po častiach
Veľké parcely s výskytom chrpakáča
poľného je vhodné kosiť po menších častiach alebo v pásoch a jedným traktorom.
Vytváranie úhorov
Veľmi prospešné je taktiež ponechávať
nevykosené plochy ako útočiská až do odletu chrapkáčov poľných. Je dobré ak
tieto úhory sú pospájané biokoridormi o veľkosti cca 0,1 ha, kadiaľ sa môžu
chrapkáče pohybovať. Na tieto účely možno využíť aj poľnohospodársky menej
významné plochy - podmáčané miesta, skalnaté úseky, strmšie svahy a medze alebo
okolie krovinnej a drevinnej zelene. Ich údržba spočíva len v kosbe raz za
niekoľko rokov prípadne sa môžu extenzívne prepásať v jesennom období.
Pre zachovanie biotopov chrapkáča poľného
sú doležité:
Tradičné spôsoby hospodárenia
Pre chrapkáče je optimálne
tradičné ručné kosenie. Kvoli nízkej efektivite a náročnosti je však veľmi
vzácne. Napriek tomu sa ojedinele nájdu miesta, kde sa ešte využíva. Niekedy sa
nájdu aj dobrovoľníci, ktorí sa formou ochranárskych táborov snažia prispieť k
zachovaniu nášho prírodného dedičstva - vysokej biologickej rozmanitosti, ktorá
vznikla hlavne vďaka harmonickému hospodáreniu našich predkov.
Usmerňovanie hospodárskych a rozvojových aktivít
Úbytok známych lokalít možno obmedziť aj prostredníctvom pripomienkovania plánov na
výstavbu sídiel, rekreačných objektov, ciest alebo inej infraštruktúry. Čím skôr
sa dostane infomácia o význame lokality na príslušné úrady, tým je väčšia
možnosť ovplyniť jej záchranu. Informujte sa na obecných úradoch či nie sú vaše
lokality takto ohrozené.
Udržiavanie lúk a pasienkov
Dlhoročné nevyužívanie lúk a pasienkov vedie k ich
prirodzenému zarastaniu krovinami a stromami. Preto je dôležité raz za niekoľko
rokov aj tieto lokality prekosiť a odstrániť rozbujnený nálet. Za týmto účelom
tiež boli organizované tábory na Kysuciach. Podobné tábory sa každoročne
realizujú v Bielych karpatoch, či v Považskom Inovci, kde sa kosenie uskutočňuje
za účelom ochrany vzácnej flóry a hmyzu na ňu viazaného. Tým však veľmi pomáhajú
aj ostatným lúčnym druhom a nočné volanie chrapkáča si účastníci môžu vypočuť
každý rok ako ďalšiu odmenu za ich snahy a odhodlanie.
Na Slovensku je chrapkáč poľný ako aj všetky ostatné druhy voľne žijúcich vtákov
chránený zákonom NR SR
č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa naň nadväzujúcej vyhlášky MŽP
SR č. 24/2003 Z.z. je zaradený medzi chránené druhy európskeho významu a jeho
spoločenská hodnota je vyčíslená na 70 000,- Sk. Chránené druhy je zakázané
usmrcovať, chytať, držať v ľudskej opatere, rušiť pri hniezdení, ničiť hniezda,
zbierať vajcia ako aj ničiť a poškodzovať ich biotopy. V odôvodnených, zákonom
stanovených prípadoch, môže povoliť výnimku MŽP SR.
V Červenom zozname vtákov (Aves) Slovenska (Krištín.A.,Kocian Ľ., Rác P., 2001)
je chrapkáč zaradený medzi menej ohrozené druhy LR - závislé na ochrane.
V medzinárodnom Červenom zozname IUCN bol do roku 2004 uvedený ako zraniteľný -Vulnerable
.Bol tu zaradený na základe kritéria (A2C): predpokladaný úbytok o viac ako 20%
v najbližších desiatich rokoch.
V roku 2004 však bolo jeho postavenie v Červenom zozname prehodnotené.
Vzhľadom na to, že 90% celosvetovej populácie žije v Rusku (1 500 000 - 2 800 000 volajúcich samcov),
kde sa nepredpokladajú výraznejšie negatívne zmeny, bol chrapkáč poľný preradený do kategórie
Near Threatened (NR) "takmer ohrozený".
Nič to však nemení na situácii v krajinách strednej a najmä západnej Európy, kde naďalej patrí
medzi najviac ohrozené druhy vtákov a je zaradený do kategórie SPEC 1 (druhy globálneho
ochranárskeho významu).
Ochranu mu zabezpečujú aj medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Je to Bernská konvencia (Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a
prírodných stanovíšť) a Bonská konvencia (Dohovoru o ochrane sťahovavých voľne
žijúcich živočíchov). V Európskej legislatíve je zaradený do prílohy I Smernice
79/409/EEC o ochrane voľne žijúcich vtákov (Birds Directive).
Spolupráca s verejnosťou
Účinná ochrana nie je
možná bez zainteresovania farmárov, vidieckej a ostatnej verejnosti. Preto je
dôležité informovať správcov pozemkov, poľnohospodárov i širokú
verejnosť o spôsobe života a potrebe a možnostiach ochrany chrapkáčov poľných.
Za týmto účelom boli našou spoločnosťou vydané viaceré
propagačné materiály
(leták, brožúra, plagát, tričká a pod.)