Lúky Úhory Polia

Kde žije?

(Nároky druhu na prostredie)
Nájdete ho? Liptov,foto:M.Majda Chrapkáč poľný obýva otvorenú poľnohospodársku krajinu. Svoje rôzne veľké teritórium (4 - 50 ha) si vymedzuje na vlhkých i suchých lúkach, mokradiach, na okrajoch riek, kanálov a nádrží, v obilných i ďatelinových poliach, na úhoroch a žihľaviskách, všade tam, kde vegetácia dosahuje aspoň 20 cm, aby sa v nej mohol skrývať. Najmä na jar využíva aj rozptýlené kroviny alebo medze. V hustej vegetácii sa pohybuje s obdivuhodnou rýchlosťou a opatrnosťou, a tak zostáva ukrytý pred zrakmi ľudí i svojich predátorov.
Lúky

Pôvodným biotopom chrapkáča boli podmáčané lúky, Poiplie foto: M.Demko Predpokladá sa, že sa chrapkáče pôvodne vyskytovali najmä na vlhších podmáčaných lúkach v nížinných oblastiach okolo riek. Takéto miesta bývali v minulosti často i zaplavované. V súčasnosti, vzhľadom na úbytok vhodných biotopov na nížinách spôsobený intenzifikáciou poľnohospodárstva, sa ťažisko jeho výskytu presunulo do podhorských a horských oblastí. Tu sa pomerne hojne vyskytuje aj na relatívne suchších lokalitách.

Horské lúky, Chočské vrchy, foto: M.Demko V intenzívne obhospodarovaných trvalých trávnych porastoch sú chrapkáče ohrozované skorým a viacnásobným kosením a aplikáciou pesticídov sa znižuje pre ne potravná ponuka.




Úhory a ruderálne biotopy
Úhor, Bobrov, foto: M.Demko
Významným biotopom pre chrapkáče poľné sú neobhospodarované lúky a pasienky. Tieto poskytujú výhodné podmienky pre bezpečné hniezdenie, výchovu mláďat ako aj preperovanie dospelých jedincov. Avšak dlhodobým nevyužívaním po čase tieto lokality v rámci sukcesie zarastajú krovinami a stromami a stávajú sa tak pre chrapkáče nevhodnými. Ďalšie plochy nevyužívané ľudskou činnosťou - okraje mokradí, kanálov, zbúraniská, skládky organického materiálu porastené žihlavou, Močiar, Bobrov, foto: M.Demko mrkvovitými a inými vysokými burinami predstavujú pre chrapkáče bezpečné útočiská najmä na jar po prílete, keď vegetácia na lúkach je ešte príliž nízka.
Kultúrne polia
Niekedy chrapkáče využívajú aj polia s lucernou, repkou alebo oziminami, hlavne na jar počas migrácie, kedy je ostatná vegetácia ešte príliš nízka. Z rovnakých dôvodov ako intenzívne obhospodarované trávnaté porasty, sú pre chrapkáče nevhodné. Aj tu však v prípade blízkej mokrade a menšieho obilného poľa v mozaikovitej krajine bolo hniezdenie zaznamenané (D. Karaska in verb.).
Rúbane
Niekoľkokrát boli chrapkajúce samce zaznamenané aj z rúbaní alebo mladých smrečín.